Som anjel, som diabol.

Dlhý čierny záves sa ťahá po zaprášenej zemi. Stojím za ním ako diabol, ako anjel. Telo sa mi trasie a pot mi steká po tvári ako roztápajúce sa cencúle, ktoré zohrieva teplá žiara slnka. Ťažká skúška ma čaká. Je to premiéra. Pomaly vychádzam po starých, drevených schodoch, ktoré mi škrípu pod bosými nohami. Už nie je úniku. Čierny záves sa stráca a už ma nechráni pred sediacimi postavičkami. Je ich tak veľa a sú taký maličký, že sa mi strácajú pred očami a moje nahé telo sa oddáva hre. Áno, nahé, lesklé telo od oleja sa ligoce a zároveň odráža v očiach publika. Len ľahké biele krídla zakrývajú časť môjho tela a jemné, dlhé vlasy dráždia moje ňadrá. Začínam sa vznášať, keď v tom ma strhne chladný vánok diabla. Je tak silný! Prepadám sa do čiernej diery. Jeho silný stisk mi zanechá na krku veľkú krvavú ranu. Zabalí moje telo do bielej plachty cez ktorú presakuje rude červená krv. S takou ľahkosťou a citom položí moje telo na dlážku. Som slabá. Pomaly vstanem a zahladím sa do davu ľudí. Vidím zdesenie a slzy v očiach. Všetko sa zmení, keď sa v mojom tele začne prebúdzať sila diabla. Z mojich čiernych očí mi steká krv do teplých úst. Nepochopiteľný úsmev a zranené krídla desia ľudí, ktorý s otvorenými ústami pozerajú, ako mi diabol drsným jazykom zmýva krv z rozpáleného tela. Je mi tak dobre a príjemne. Som ako omámená. V diaľke počuť jemný hlas a silnú žiaru, ktorá dvíha moje telo do nebies. Vznášam sa do oblakov taká čistá a jemná. Všetko zrazu pominie a z pódia len hlasný potlesk uzatvára túto hru.