Mala krásne dlhé vlasy. Boli neidentifikovateľnej farby. Červenej, zelenej, žltej, možno modrej farby. Z jasnej oblohy sa na mna pozerala, keď kvapky prestali skákať a strácať sa v tráve. Jej oči boli priehladné a tvár mala zahalenú v jemnej bielej plachte. Bola neskutočne krásna.
Vyžarovala z nej tá najpozitívnejšia energia akú som doteraz videla.
Nevedala som sa vinadívať. Slnko ju hrialo na ohnutý chrbát. Či je mladá, či je stará to sa nikdy nikto nedozvie. Ale každý isto vie, že je prekrásna.
Keď som bola dieťa, túžila som sa sňou stretnúť. Dotknúť sa jej jasu, nabiť energiou, krásou, rozdávať radosť a smiech tak ako ona.
Keď chladné kvapky začnú sa spúšťať na zem a slnko jasne žiariť, vtedy je tu....
Krásna, pestrá, žiarivá víla....
