Na liečení.

Fuuuu- ha. Je to tu dosť drsné. Musíme nosiť slonie papuče a na hlave hrniec s vodou aby nám nebolo teplo. Viete je tu taká zima, že mi modrajú prsty na nohách, ale zase od toho sú pochopiteľne tie papuče. Každé ráno sa začína rovnako. Najprv nám poumývajú vlasy v jarovej vode, potom nás vypustia von aby sa nám usušili a nakoniec nás vyholia kosačkou na trávu. Veď som sa aj divila, že pán záhradník kosí trávu žiletkou. Potom sa všetci postavíme k stolu, pomodlíme sa niekoľko otčenášov, zaspievame si Nirvánu, pokloníme sa, zatlieskame si a môžeme sa pustiť do jedla. Do jedla? No neviem či sa to dá tak nazvať. Tak napríklad. V pondelok sme mali suchý deň. To znamená, že sme jedli len mokré veci, teda napríklad žito. V utorok a v stredu väčšinou nemávame nič, vraj aby sme sa neprejedli, a koniec týždňa býva sladký. Na to sa všetci tešíme, lebo mávame chlieb omastený so sadlom a cibuľou. Tak toto je náš stravný lístok. Potom máme voľný program. Musíme byť zatvorený v izbe a uviazaný o posteľ. A takto to ide stále dokola. Ale nebojte sa aj na kole už sme jazdili. Škoda je len to, že tu máme len jedno a musíme sa tam všetci pomestiť. Našťastie tu máme aj kravu na ktorej sa dá povoziť. Je tu fakt veselo. Okrem raňajok, obeda a večere, ktorú nedostávame, sme stále pripútaný k posteli. Ale vždy sa nájde jeden lekár, ktorý trošku poľaví a zoberie nás na prechádzku. To sa musíme pochytať za ruky a hľadať chrobákov po zemi. Raz sa nám jedna kámoška stratila. Zavolali sme Rexa a ten ju ihneď vypátral. Bola len na záhrade kde si môžeme pestovať rôzne rastlinky aby sme sa tu cítili lepšie. Toto je len stručný opis ako to tu asi nevyzerá, ale ostatné super zážitky vám napíšem nabudúce. Ešte nemusím končiť.

Ako sme zachránili psíka.

Bol to veľmi zvláštny a z môjho pohľadu smutný koniec víkendu. Sobota prebehla v úplnej pohode. Večer sme sa partia ľudí stretli na chate aby sme oslávili Dawákove narodky. Bolo super. Veľmi som sa bavila. Priznám sa, že som nečakala od toho tak veľa. Ale bola som milo prekvapená. Po dlhej prebdenej noci som si líhala do postele s úsmevom. Tešila som sa na malé šteniatko. Aby ste boli všetci v obraze: Spolu s Galganom sme chystali prekvapenie pre ďalšiu oslávenkyňu. Malo to byť to malé spomínané šteniatko bígla. Milujem psíkov a mám pre nich veľkú slabosť ( musím sa o nich ale ešte veľa učiť ). Aj toto pridalo k tomu ako som reagovala. Podarilo sa mi na nete zohnať toto šteniatko. Opätovne nám bola poslaná fotografia aj nejaké to info o psíkovi. Rozhodli sme sa, že to skúsime. Pán XY bol ochotný nám ho priviesť až na dedinu. Všetko sa nám to zdalo divné, tie telefonáty, rozhovory a dohady. Pomaly sme prestávali veriť, že sa k šteniatku vôbec dostaneme. Trvalo to celú sobotu. Prišiel deň D. Do obeda mi volal Galgan, vraj už je na ceste. Veľmi som sa tešila. Nato mi volal znovu aby som prišla za ním. Šteniatko sa mu veľmi nepozdávalo. So sestrou sme sadli do auta a vyrazili za nimi. V prvom okamihu sa mi bíglik páčil. Galgan mal ale pravdu. Nebol veľmi v poriadku. V prvom rade to nebolo malé šteniatko ako nám bolo sľúbené, ale bolo to už trošku väčšie šteňa a v druhom rade bola veľmi chudučká. Podľa toho čo hovoril pán XY nejedla celú noc a preto bola taká chudá, ale toto nebol psík ktorí nejedol celú noc, ale asi celý jeho doterajší život. Galgan psíka veľmi nechcel. Ja som váhala aj napriek tomu ako vyzerá. Po dlhšom vyjednávaní a dohadovaní sme šteniatko kúpili. V tom okamihu sa to v nás všetko zastavilo. Uvedomovali sme si čo sme práve urobili a aj to, že takýto darček nie je veľmi vhodný. Bola som z toho úplne vedľa. Veľmi ma to mrzelo, ale na druhej strane mi ho bolo tak ľúto. Neviem si predstaviť ako by dopadol, keby ostal v rukách majiteľa. Priznám sa vám, celú nedeľu som pretrpela a vyčítala som si to – bolo mi mizerne. Dnes je tomu len pár dní a šteniatko ostalo vo veľmi dobrých rukách. Volá sa Eny a je veľmi prítulná. Treba jej dávať ešte veľmi papať aby nám poriadne pribrala. Má super parťáčku Adinku a podľa toho čo som počula sa z nej stáva veľká beťárka.
Nedalo mi to nenapísať tento článok. Týmto som sa chcela poďakovať všetkým čo nám pomáhali a hlavne rodine, ktorá prijala toto šteniatko. Z odstupom času si uvedomujem, že sme zachránili malej Eny život.
A ešte jedna vec. Viem, že majiteľ bígla sa k tomuto článku asi nedostane, ale predsa. Ste vy vôbec človek so srdcom ?
Dúfam, že s Eny vyrastie pekný, silný, a dobrý psík plný elánu.
Ešte raz ďakuejm.
Človek robí chyby, ale toto chyba nebola. Bola to záchrana malého živého stvorenia.

Poľa skutočnej udalosti II

Neuveríte! Včera som stretla čerta. Mal krásne biele až priesvitné krídla s bohatým perím a na hlave mu vraj narástla žiarivá guľa. Pýtala som sa ho kde sa tu berie. Vraj prišiel na soboch. Bol veľmi rozčúlený. Jeden so sobov nechcel žrať tie kyslé uhorky čo mu stará čertica napiekla. Tak som mu ponúkla moje banány. V tom priletela lienka. Veľmi plakala. Mala boľavé kopýtko. Bola som donútená sadnúť na Falka a dopraviť sa ujovi kováčovi. Ten nás s úsmevom vyprevadil. Vraj už je po rokovaní a dnes vôbec nie je stránkový deň. Zase aby sa človek rozčuľoval. Prehodila som tú nestránkovú stránku a dorazila až domov. Lienke som kopýtko obviazala lepiacou páskou, aby už nerevala.
Odbila polnoc. Deň sa začal. Napiekla som zopár húb, ktoré som pred tým samozrejme musela pooberať z jablone aby nám žaby nespievali v žalúdku. Koniec. Padla som do postele. Nedalo sa zaspať. Mesiac ma pozoroval v okne. Otočila som sa na prvú stranu. Smial sa, že jedna z hviezd si dala vyholiť hlavu ( mimochodom sa volala Britny ). Čo sa dá robiť. Zbehla som dolu, vypla práčku – veď škrečok si už dosť zabehal. Bol na padrť. S myšlienkou čo si dnes začnem som išla lekárovi. Predpísal mi borovičku a nejaké žlté tabletky na náladu. Vraj mám silný zápal nechtového dna. Odvtedy si ich nestrihám.
Po ceste som sa nezastavila. Zase by ma chytili.
Aj tak.....
....môj pobyt na liečení sa predĺžil......