Lenny Kravitz

Po náročnom, ale príjemnom víkende, ktorý som strávila aj v Trenčíne na Best Feste, kde som mala tú česť vypočuť si Matrosha, Kvetka a iných na reggae stage je tu ďalšia akcia a to koncert Lennyho Kravitza. Vždy som čakala, na to, že ho určite bude počuť na jednom z festivalov. Vycítila som ho. Nie je to síce na festivale, ale myslím, že na štadióne v Petržalke si ho vychutnám do sýtosti. Slnko, leto, teplo a už to začína. Zaneprázdnená na celé víkendy dopredu a stále je sa na čo tešiť. Lenny je jedeným z mojich naj. interpretov čo sa týka pop-rockovej scény. Niežeby som sa o neho dopodrobna zaujímala, ale jeho skladby a charizma majú niečo do seba. Zopár slov na úvod a ako to dopadlo?
Začalo pršať. S dáždnikom nad hlavami sme s Galganom utekali na autobusovú zastávku, trmácali sa v zápchach asi tri štvrte hodinu, až sme napokon dorazili na štadión. Bol tam už riadny počet ľudí, tak sme si kúpili niečo na osvieženie a hľadali vhodné miesto. Zakotvili sme to rovno pri zvukárovi. Pred koncertom, ešte dobré miesto. Začalo sa vyčasovať a zároveň na pódium vystúpila kapela Para. Na to, že ju vôbec nepočúvam ma na začiatok dostali do nálady. Po nich nastúpili OneRepublic s hitom Apologize, ktorých si Lenny vybral ako predkapelu a nakoniec to najlepšie na čo sme všetci čakali. Lenny nás nechal nejakú dobu čakať, ale hneď pri prvej skladbe dostal masu ľudí do riadnej rockovej nálady. Nevynechal svoje známe hity z 90-tych rokov ako napr.: Dig In, It Ain´t Over Til Itś Over a hlavne moju obľúbenú American Woman. Svojim sexi hlasom predstavil aj svoj nový album IT IS TIME FOR A LOVE REVOLUTION. Odzneli aj mne menej známe skladby zo začiatkov Lennyho kariéry. Dav ľudí mi bránil vo výhľade na pódium, ale Galgánek bol taký zlatý, že mi umožnil výhľad na Lennyho a celú kapelu. Touto cestou mu chcem aj poďakovať, že to tam so mnou vydržal aj z iných dôvodov, ktoré tu nebudem rozoberať. Myslím, že by mali na koncertoch ľudí ukladať pod pódium podľa výšky, lebo poviem vám, keď sa pred vás postaví dvoj metrový chalanisko a ešte začne mávať rukami, tak ste úplne v .... To ma ale neskôr omrzelo a nechcela som si tým pokaziť náladu, aj keď po zdravotnej stránke to nebolo so mnou najlepšie. Jednoducho povedané, koncert som si riadne vychutnala po svojom, mám super zážitok a splnil sa si malý hudobný sen. Lenny nabehol aj na tribúnu medzi ľudí, kde som nebola, ale na druhú stranu riskovať nejaký infark...
Po asi dvojhodinovom koncerte nás čakala cesta domov, ktorú sme absolvovali pešobusom. Moje lýtka ma riadne pálili, v hlave mi hučalo a v brušku bručalo, ale naozaj to stálo za to!
Neviem ani ako som zaspala a ako som dokázala vstať, ale teraz už sedím v práci obklopená papiermi, ale nadá mi to dokončiť tento článok.
Takže teším sa na ďalšiu akciu. Čo teraz nasleduje? Žeby Hodokvas a Cypress Hill? Teším sa a dúfam, že sa vidíme.

Víkend - Wilsonic.

PIATOK 06:30
Skoré piatkové ráno a mne znovu zvoní budík. Lenže toto bolo trocha iné. Vstávam s úsmevom na tvári. S úsmevom? No jasné! Veď je už piatok, čaká ma pestrý víkend, výplata na účte už plače od radosti kedy ju vyberiem, v sobotu budem o rok staršia a nakoniec nástup na festival Wilsonic. Nikdy som nemala tú česť ho navštíviť, ale tento rok som sa rozhodla ho absolvovať. Neviem čo ma čaká len z rozprávania a čítania na blogoch Galgana a Dawáča . Z toho dôvodu nemám možnosť o tom veľa písať, ( viac na stránke Wilsonic)a už spomínaných blogoch )ale pre zmenu napíšem o zážitkoch, pocitoch a nálade ktorá medzi nami kolovala. Teraz ma ešte čaká práca, zorganizovanie obedu a sledovanie času kedy budem môcť vypadnúť.

Fúúú, konečne doma. A víkend sa môže začať. Nachvíľku som si ešte poleňošila a netrvalo dlho, celá posádka sme sa stretli na byte. Popili sme ešte nejaký ten čajík a vyrazili. Prvá zastávka smerovala do bizniska naplniť žalúdky, popiť nejaké pivká a ani dážď nám nebránil v tom vydať sa na Wilsonic. Tak a už sme na mieste. Vystáli sme si radu a vstúpili do arény plnej hudby. Menší priestor s dvomi stageami a jednou uzavretou arénou sme poobzerali, aby sme mali nejaký prehľad, kde sa čo deje. Na doporučenie Daváka sme zostali na hlavnom stage kde práve hrali CHRISTIAN PROMMERS DRUM LESSON. Mne ešte vtedy neznáma jazzová kapela so sympatickým bubeníkom. Na to, že som vôbec nemala poňatia kto to je, ma príjemne prekvapili a rozhýbali telo. Po koncerte bolo treba doplniť zásoby tekutín, posedieť pri Dunaji ( poviem vám pekný výhľad na okolie ), pofajčiť, pokecať aj s Angličanom, ktorý tvrdil, že je James Bond. V tom začali na hlavnom stage hrať Nôze – maskoti Wilsonicu. Priznám sa, že ma hudobne veľmi nezaujali, až na pár skladieb, ktoré mi boli známe, ale vystúpenie nemalo chybu. Dvaja prihriaty chlapi ( nič proti homosexuálom ), ktorý nám ukázali nahé telá, zadočky a lásky plné bozky ma riadne pobavili. Bolo už niečo po polnoci a naše žalúdky plakali od prázdnoty. S Galganom sme si vystáli nejaký ten čas na jedlo. Poviem vám, výber nič moc. Dala som si vraj kuracie na grile ( po grile ani stopy ) a o kuraťu ani nehovorím. Ale malo to jedno pozitívum. Pani predavačka, alebo ako ju nazvať mala v tom trošku bordel a tak mi nevedomky dala dve klobásy namiesto jednej. Tak si Galgánek spokojne pochutnával na dvoch klobásach. Ako si tak napchávame žalúdky, v diaľke pozorujeme jednu motkajúcu sa osôbku. Moták. Prisadol si aj s Editkou, prehodili sme zopár slov a spokojný sme sa presunuli pod stan s hudbou. Priznávam, že netuším čo práve hralo, ale viem, že chalanom došli cigári. Zašli sme do neďalekého podniku kúpiť zásoby cigariet. Tam nám, ale barmanka dala podmienku, cigy za nápoj. Teda pokiaľ sme si chceli kúpiť cigarety, museli sme si kúpiť aj niečo napitie. Tak to som ešte nezažila. Posedeli sme teda pri pivku a kofole a vrátili sa naspäť na festival. Bolo už dosť hodín, tak sme naliali do seba nejaké redbuli a bežali sa doriadiť na DJ SKREAM. Zo začiatku som sa dosť bavila a vyskákala až potiaľ som si neuvedomila, že pre moje uši hrá dookola to isté. Jimmimu to ale navadilo a DJ SKREAM mu utkvel v pamäti a myslím, že bude mať aj nejaké následky. Týmto ho zdravím - tu tu tu tu tuuuuu tuuuu tuuuu tuuuuu :-D
Asi o piatej ráno, keď už začalo svitať a naše očká už klipkali sme sa s ťažkými nohami vyštverhali na most a doplazili až k električkám. Jimmi s Davákem si neodpustili ričmena, ktorý ich skoro vyhodil z električky. Unavený, ale s úsmevom doslova s rehotom a dobrou náladou sme poliehali do postele a ako som zaspala ani netuším. Piatok hodnotím veľmi pozitívne nad moje očakávania. A čo sa dialo v sobotu sa dočítate v nasledujúcom článku.

Víkend - Wilsonic.

Sobota 14:00
Pomaly otváram oči aby mi ich to silné svetlo, ktoré nám prenikalo cez okno nevypichlo. Ledva, ledva som sa vyškriabala z postele s pocitom, že ma čaká ďalší dlhý deň a ešte dlhšia noc. Dala som si kávičku, hodila sprchu a kamaráti nezabudli na moje narodky, ktoré sme hneď začali splachovať šampanským. Po dohovore s Katkou a Ďurecom sme dali stretko v sade Janka Kráľa. Aby sme trošku vyvetrali hlavy a žalúdky, zahádzali sme si frisbee, posedeli pod stromami, popili už doma pripravený drink a neskôr sa presunuli do vedľajšieho pabu naplniť brušká. Trocha unavený a dnes ( sobota ) o niečo skôr sme dorazili na Wilsonic. Už v podstatne dobrej nálade sme sa postavili pred hlavný stage kde spievali dve rozkošné holky NOVIKA. Celkom ma zaujali. O aký štýl hudby presne išlo neviem, ale pačil sa mi ich pohodový spev. Čo ma ale dosť dostalo, bola jedna Švédka nazývaná Yukumi Nagano aj so svojou kapelou LITTLE DRAGON. Jej hlas bol úžasný. Doporučujem. Hneď po nej nastúpili ospevovaný BONOBO. Na to sa chalani najviac tešili, tak som bola zvedavá čo to bude zač. 8 členná kapela so sympatickou speváčkou ma úplne ohúrili. Bolo to síce z trošku iného súdka ako som zvyknutá, ale hovorím vám, bol to super zážitok. Keďže som zároveň oslavovala narodky, nemohli chýbať poháriky s hruškovicou, ktoré mi hneď stúpli do hlavy. Pri bare, kde nás obslúžili super barmanky, sme si vypočuli práve hrajúcich INDY & WICH. Konečne niekto koho poznám. Chlapci boli super ale určite sa nevyrovnali beadboxerovi SKILLEROVI. To čo predviedol sa nedá ani slovami popísať. To treba vidieť. S otvorenými ústami som na neho pozerala a určite som nebola sama. Hruškovica nás dostala do varu a dopomohol k tomu aj DJ FLYING LOTUS. Černúšek s bielymi zubami a tanečnou hudbou nám rozprúdil krv v žilách, ale úplne nás dorazil DJ KENTARO. Zo začiatku riadne skreče a neskôr dnb. Tak to bol vrchol večera. Ľudia nevedeli čo zo sebou a my sme boli na tom podobne. Srdce mi išlo vyskočiť, ale telo nechcelo prestať. S Galganom, Jarouškem, Davákem a Jimmmim sme skákali ako zmyslu zbavený. Proste DJ Kentaro vedel čo potrebujeme. Riadna dávka eufórie a extáze nás pomaly začala požierať a najväčším darom mi bola čistá voda, ktorú som si vychutnávala ako nikdy pred tým. Rozbitý na sračky sme sedeli na lavičke a vychutnávali posledné hodiny festivalu. Stačili sme ešte zachytiť vyjednávajúceho Galagera, ktorý si doslova vydupal už neexistujúcu klobásu od miestneho predavača. Trocha komédie na záver. Ešte trocha dobrej nálady do pľúc a pomaly sme sa začali potácať do postieľky. Priznám sa, že som vstúpila na tento festival ako človek, ktorý nevie do čoho vôbec ide a teraz viem, že na budúci rok to bude prvý festival, ktorý absolvujem.