28 decembra 2007

Podľa skutočnej udalosti.


Ráno, keď som oči otvorila, srnka spoza chrbta hľadela na môj omastený chlieb s autom,
ktoré som včera zabudla zavrieť do klietky. Umyla som sa vybehla na strechu, kde sa slony pásli. Krásne slnečnice mi lozili po hlave a štípali malé myšičky do nosa. Klobúk za stenou
spieval balady a kamzíka chytil záchvat. Bola som z toho hotová !
O chvíľu dobehol Dedko Mráz, že vonku svieti slnko a on nemá ako napásť svoje húsatká.
Je mi z toho až do plaču. Neviem sa dosmiať. Beriem sekeru a idem poliať tie pavučiny čo mi
behajú po telke. Možno ma to trocha ukľudní. V tom na mňa z obrazovky prehovorí akási osôbka, že či nejdem na kávu s makom. Hovorím, že prerátam peniaze v peci a hneď dobehnem aj s mojím lakom na nechty. Zobrala som si teda pastu na zuby a utekala až mi
nohy stačili. Vymastili sme plechy a napiekli zopár zelených koláčikov. Pán záchranár pokosil trávu, pozbieral zopár šišiek, aby mohol ťavy nakŕmiť a potešiť sa.
Potom videl to čo ja :)
Mama ma po vyrozprávaní tohto príbehu poslala na liečenie :) , kde sa o mna starali holohlavý šimpanzi. :)
A ja vám všetkým prajem Šťastný Nový Rok !!!