29 novembra 2007

Stúpanie do Raja

Po končiacich sa krásnych letných dňoch sme sa malá partia ľudí vybrali na výlet. Zažiť trošku dobrodružstva, adrenalínu a zároveň sa pobaviť. V obednajších hodinách sme naskákali do vlaku, popili nejaké pivká, prečítali zopár časopisov a asi po piatich hodinách sme dorazili na miesto. S veľkým nádychom čerstvého, horského vzduchu sme ponaťahovali vysedené zadky, zapálili cigaretku a boli sme pripravený na rely jazdu do chaty. Ja som sa pre istotu poistila kinedrilom, lebo som vedela do čoho idem. Neviem ako to zvládali chalani, ale ja som mala záchvaty smiechu keď sme vyrazili. Aby som bola presnejšia: Môj ujo nás viezol do chaty a musím vám povedať nebolo mi všetko jedno. Konečne sme dorazili na miesto. Vybalili sme si veci, poobzerali okolie, večer navarili gulášek (bol výborný ) popili nejaké drinky a zaľahli do postele s tým, že zajtra nás čaká naročný deň. Zobudili sme sa do krásneho slnečného dňa. Veľmi ma to potešilo, lebo som sa obávala toho, že nám počasie moc nedopraje. Popravde už nebolo to najteplešie obdobie. Ale naopak bol veľmi pekný, slnečný deň a my sme sa po rannej kávičke pobrali na stúpanie do RAJA. Vybrali sme si tú najnaštevovanejšiu trasu. Pri polnej cestičke ešte pred trasou ma uchvátil pohľad nad stádom oviec, pastierom a dvomi psíkmi.

Ležali tam v tráve pri veľkých skalách. Pohľad na ne bol ako na obrázok. Hneď som vytiahla fotoaparát nech ho trošku zahrejem. Posilnili sme sa čerošnovicou a vydali na náročnú cestu. Na cestu plnú prekážok, zábavy a
náročnosti na kondičku :) . Nevedeli sme sa vynadívať na tú krásu. Stromy krásne sfarbené do zelena cez ktoré prenikalo slniečko, mach, tráva, hríbiky, bylinky, kvietky všetko nádherne voňalo a pokrývalo čiernu zem. Šum vodopádou a štebot vtákov nás úplne dostali. Spike nás naučil ako prežiť v lese ( ktoré bylinky sú na čo dobré, ktoré vám pomôžu prežiť od hladu a tie ktoré vám vyliečia rany), Dawáč bol veľmi aktívny, všade bol prvý a ťahal nás stále dopredu ( kto by to do neho povedal :) ) Galgan sa postaral o občerstvenie a malý doping, ktorý nám dopomáhal zdolať túto trasu a zohriať telá :) a ja som zabezpečila to, aby sme pri pohľade na fotografie mali na čo spomínať. Stúpali sme s rozvahou a nadšením. Chalani mi pózovali pred foťákom a ja som bola šťastná, že som tam a s takými super ľuďmi. Veľmi som si to vychutnávala a nechcela, aby to skončilo.

Po vyšlapaní náročných rebríkov pripevnených o skaly, preskakovaní pováľaných stromov a čľapkaní sa vo vode sme konečne nemali ďalej kam stúpať. Dorazili sme na krásnu lúku, sadli do Koliby, naplnili žalúdky teplou polievkou a vyvalili sa na kopec krásnej lúky s ešte krajším výhľadom na krajinku. Spike ma ešte ponúkol dajakou bylinkou, ktorá chutila ako uhorka, urobila som si zopár záberou a čakalo nás klesanie do dedinky. Chodili sme rôznymi skratkami pomedzi les, kde sa chalani riadne vybláznili a so svalovicou na zadku a unaveným celým telom sme zakorenili v jedenej príjemnej reštaurácií v dedinke. Dali sme si poriadnu večeru, zopár drinkov a piviek a hovorili si zážitky so super stráveného dňa. Po ceste na chatku som sa pre zmenu nevedela vynadívať na stádo bielych a čiernych kráv.

Boli veľmi zvláštne, veľké a mali ofinky ako Elvis. Fantázia. Môj fotoaparát si to nemohol nechať ujsť. Po príchode na chatu, vyčerpaný a unavený sme zaspali ako malé deti. Ráno zvonil budík, ale nikto nereagoval. Teda
skoro nikto až na Dawáča. Veď postarší ľudia dlho nespávajú :) . Ale vďaka
jemu sme zažili ďalšie zážitky. Nakoniec sme sa rozhodli zdolať ešte jednu túru. Veď keď už sme tu, tak si nenecháme nič ujsť. Naše tempo bolo dosť
rýchle, ale nič nám nebránilo vtom si to poriadne užiť ! Bolo nádherne. Možno ešte krajšie ako včera. Zdolávanie ďalších rebríkov, prekážok - čo vám budem hovoriť. Treba sa o tom presvedčiť na vlastné oči. Dali sme si ešte chlebík so zeleninkou, nejaký ten doping a bežali sa pobaliť na vlak domov. Bol to pre mňa prekrásny zážitok a nádherný výlet strávený so super ľuďmi.
Doporučujem každému. Zoberte vaky a choďte stúpať do RAJA.
PS: Chalani bolo mi s vami super!
Dúfam, že si to niekedy zopakujeme :)






25 novembra 2007

Hybernuj...


Skúsim ti splniť sen. Lahni si, zatvor oči a uvidíš svet. Najprv len svetlá všetkých farieb, fraktály rôznych tvarov a v pozadí len čierny záves pokrýva tvoje zvesené očné viečka.
Telo ti oťažieva až do úplnej ťažoby, ale zároveň je také ľahké až máš pocit, že tvoje druhé ja vzlieta medzi biele oblaky. Je ti príjemne teplo. Perina zohrieva tvoje chladné telo a pomedzi škáru otvoreného okna sa valí studený vánok, ktorý ťa hladí po tvári. Cítiš uvolnenosť celého tela. Ruku vkladáš pod vankúš a hladáš tú správnu polohu. Chvíľočku ešte vnímaš ako vonku dopadajú kvapky dažďa na zem a hudba sa rozoznieva po celej izbe. Pomaličky začínaš upadať do nového sveta.
Tam kde len fantázia vládne. Zážitky a veci sú ti trošku podobné. Tam kde si sám sebe pánom. V tom svete lietať vieš, dopadať na zem bez bolesti...Je krásne sa vzniesť nad oblaky a prežívať aj iný svet. Zažiť niečo, čo v reáli nie je možné.
Chcem ti splniť sen. Tak sa vydaj na cestu splnených prianí. Stačí tak málo. Zatvor oči, uvolni sa a chvíločku čakaj. Čakaj na svet fantázie.
Strom sa bude na teba usmievať a so slnom si ruku podáš. Zdoláš všetky prekážky, stretneš tváre ktoré si ešte nevidel, dostaneš sa do všetkých krajín a prejdeš aj cez tú najhrubšiu stenu.
Tak zatvor oči a čakaj...