Po náročnom výlete som absolvovala ďalší. Rodinná akcia sa začala v obednajších hodinách a smerovala do Viedne na zámok Schonbrunn. Je to bývalé letné sídlo Habsburgovcov. Vystriedalo sa tam veľa panovníkov, ale medzi tých najznámejších patrí napr. Mária Terézia s rodinou a cisár František Jozef so svojou manželkou Alžbetou Bavorskou prezývanou Sissi. Zo začiatku sa mi tam veľmi nechcelo ísť, ale nakoniec som bola rada, že som mohla tak krásne miesto navštíviť. Všade naokolo nás obklopovali nádherné záhrady plné kvetov, veľa parkov, fontán a veveričiek, ktoré boli zvyknuté na ľudí a doslova sa ich dalo pohladiť. Taktiež tam je jedna z najstarších zoologických záhrad na svete. Tú sme nenavštívili napriek tomu, že sme mali ešte veľa pred sebou a so mnou ísť do zoo je na celý deň. Bolo tam na čo sa pozerať: labyrinty, skleníky, palmový skleník, botanická záhrada a veľa iného. S mojimi unavenými nôžkami som sa vyškriabala na veľký kopec, kde bol krásny výhľad na okolie. Slniečko nám prialo, tak sme si sadli pod záhradný dáždnik, dali kávičku a pomaličky išli domov. Určite si chcem nájsť viac času na prehliadku tohto miesta. Naozaj ma to veľmi očarilo a teším na ďalší výlet do Schonbrunnu, aby som si ho celý poobzerala aj so zoologickou záhradou. Tí, ktorý nevedia kam na výlet po okolí – doporučujem.
Vo večerných hodinách som sa dopravila ku Galganovi, ktorý pripravil príjemnú a chutnú grilovačku, ktorá mi padla ako ušitá. Rozprávanie sa do nočných hodín a popíjanie čajíku na terase ma úplne zlomilo. To ale ešte nebol koniec mojich tripov.
Po dvojdňovom oddychu začalo ďalšie balenie na festival Pohoda. Jari nás vyzdvihol autom v Malackách, naložil spacáky, stany a mohli sme vyraziť. Pre mňa bola cesta do Trenčína trošku náročná, lebo Jari sa rozhodol, že pôjde cez Babu, čo môjmu žalúdku veľmi dobre nerobilo. Kde som nechala kinedril? Cestu som ale zvládla bez ujmy na zdravie. V areáli už nás čakalo obsadené miesto na stan priamo pri toaletách, alebo jamách ktoré vyzerali ako toalety. Našťastie to nebolo také zlé. Postavili sme stany a mašírovali si obhliadnuť areál. Na to, že som poriadne nevedela aký je program, som sa super zabávala a na moje počudovanie až do ranných hodín. Nebudem tu všetko rozpisovať, myslím že už som za posledné obdobie napísala až dosť. Teda len v skratke. Asi najviac ma zaujala kapela Unkle. Stáli sme v prvom rade priamo pri reprákoch, ktoré mi doslova trhali ušné bubienky, ale tento koncert som si riadne vychutnala. Pred tým ešte „tradične“ Tata Bojs a Richard Muller, ktorého som chcela vidieť a počuť, ale bola som veľmi sklamaná. Asi po troch skladbách som opustila hlavný stage. To ma Galgan nahovoril na dajakú ženskú, ktorá vraj pred tým hrala skôr experimentálno – tanečnejšiu hudbu a teraz spievala uspávanky, ktoré ma naozaj dostávali do stavu – spať. Sory Galgánku, ale to som nezvládala.
Mrzelo ma, že napríklad v piatok nehrali Dnb keď som mala ešte šťavu a energiu na riadne sa vyskákanie a vyjašenie. Nesmiem ešte zabudnúť na hlavnú hviezdu festivalu Fatboy Slima, priznám sa, že som čakala niečo iné. Podľa môjho názoru mohol tento DJ ísť kľudne aj do stanu. Jasné, chápem – hlavná hviezda. Stačili sme navštíviť aj tradične miestnu plaváreň, nakŕmiť prázdne žalúdky a pochodiť ďalšie stage festivalu. Mr Oizo, Pendulum, plnoštíhlu ženskú v kvetinových šatách, ktorá sa mi osobne veľmi páčila a veľa iného. Naše večere alebo skôr už rána sme vždy ukončili v čajovni na super čajíku, ktorý vždy vedel pohladiť na duši. Pohoda bola mojim zakončením skvelého tripu. Všetko som sa snažila si riadne užiť a vychutnať. Teraz už len spomínam a píšem tieto riadky.
Tak ako sme začínali na letisku v Piešťanoch ( Hodokvas ), prešli na miestne Bratislavské a ďalšie Bristolské, Londýnske, Amsterdamské a Viedenské, tak sme náš trip aj skončili symbolicky na letisku v Trenčíne ( Pohoda ).
Vo večerných hodinách som sa dopravila ku Galganovi, ktorý pripravil príjemnú a chutnú grilovačku, ktorá mi padla ako ušitá. Rozprávanie sa do nočných hodín a popíjanie čajíku na terase ma úplne zlomilo. To ale ešte nebol koniec mojich tripov.
Po dvojdňovom oddychu začalo ďalšie balenie na festival Pohoda. Jari nás vyzdvihol autom v Malackách, naložil spacáky, stany a mohli sme vyraziť. Pre mňa bola cesta do Trenčína trošku náročná, lebo Jari sa rozhodol, že pôjde cez Babu, čo môjmu žalúdku veľmi dobre nerobilo. Kde som nechala kinedril? Cestu som ale zvládla bez ujmy na zdravie. V areáli už nás čakalo obsadené miesto na stan priamo pri toaletách, alebo jamách ktoré vyzerali ako toalety. Našťastie to nebolo také zlé. Postavili sme stany a mašírovali si obhliadnuť areál. Na to, že som poriadne nevedela aký je program, som sa super zabávala a na moje počudovanie až do ranných hodín. Nebudem tu všetko rozpisovať, myslím že už som za posledné obdobie napísala až dosť. Teda len v skratke. Asi najviac ma zaujala kapela Unkle. Stáli sme v prvom rade priamo pri reprákoch, ktoré mi doslova trhali ušné bubienky, ale tento koncert som si riadne vychutnala. Pred tým ešte „tradične“ Tata Bojs a Richard Muller, ktorého som chcela vidieť a počuť, ale bola som veľmi sklamaná. Asi po troch skladbách som opustila hlavný stage. To ma Galgan nahovoril na dajakú ženskú, ktorá vraj pred tým hrala skôr experimentálno – tanečnejšiu hudbu a teraz spievala uspávanky, ktoré ma naozaj dostávali do stavu – spať. Sory Galgánku, ale to som nezvládala.
Mrzelo ma, že napríklad v piatok nehrali Dnb keď som mala ešte šťavu a energiu na riadne sa vyskákanie a vyjašenie. Nesmiem ešte zabudnúť na hlavnú hviezdu festivalu Fatboy Slima, priznám sa, že som čakala niečo iné. Podľa môjho názoru mohol tento DJ ísť kľudne aj do stanu. Jasné, chápem – hlavná hviezda. Stačili sme navštíviť aj tradične miestnu plaváreň, nakŕmiť prázdne žalúdky a pochodiť ďalšie stage festivalu. Mr Oizo, Pendulum, plnoštíhlu ženskú v kvetinových šatách, ktorá sa mi osobne veľmi páčila a veľa iného. Naše večere alebo skôr už rána sme vždy ukončili v čajovni na super čajíku, ktorý vždy vedel pohladiť na duši. Pohoda bola mojim zakončením skvelého tripu. Všetko som sa snažila si riadne užiť a vychutnať. Teraz už len spomínam a píšem tieto riadky.
Tak ako sme začínali na letisku v Piešťanoch ( Hodokvas ), prešli na miestne Bratislavské a ďalšie Bristolské, Londýnske, Amsterdamské a Viedenské, tak sme náš trip aj skončili symbolicky na letisku v Trenčíne ( Pohoda ).
2 komentáre:
pjekne :) museu to byt hoodne nabity juul, ale aspon bude we starobe na co spominat ;) na druhy rok snad este ten amstr znuchneme...
no jasné! Amstr musíme ve vječím počte ľudí na bud.rok absolvovať. Už teraz sa teším :)
Zverejnenie komentára