Pre TeBa.

Bosá behám po rannej rose. Chladné kvapôčky sa mi lesknú na snedej pokožke a zelená tráva sa odráža v jeho očiach. Ešte ich len otvoril, keď slniečko začalo naťahovať svoje dlhé mihalnice. Úsmev na tvári mu rozžiaril celú tvár a ja s mokrými nôžkami si sadám k nemu. Džbán plný rosy nám uhasil smäd a semienka, ktoré sa stratili pri vánku letu , nám naplnili plačúce žalúdky. Vtáčiky začali svojim koncertom prebúdzať všetkých naokolo. Všetko sa otáča k jasnému slnku. Ani moja tvár neodolá. Teplé lúče ma zohrievajú a rosa opadáva s mojich bosých nôh. On sa len prizerá. Úsmev sa nestráca a v očiach len ligot sa na mojej tvári odráža. Je ticho. To nám stačí. Vieme čo si chceme povedať, ale mlčíme. Chápem – vidím na ňom všetko čo sa odo mňa žiada a on len kytičku prvých sedmokrások mi do rúk vkladá. Oproti sebe v ladnej polohe sedíme a chladné kúsky sladkého pokušenia si do úst vkladáme. Potíšku sa mi rozplýva v ústach a ja si len vychutnávam ten pocit. Zostalo už len málo. Len malé, ale pre nás veľké M. Vkladá mi do úst posledný kúsok bielej čokolády a tíško šepká...
Teraz len hlboká voda s malými loďkami sa pod nami plaví. Kráčame po drevenom chodníku, ktorý nekončí. Sedmokrásky už sa plavia do neznáma a moje bosé nohy už našli to čo potrebovali. Teba.