Na liečení.

Fuuuu- ha. Je to tu dosť drsné. Musíme nosiť slonie papuče a na hlave hrniec s vodou aby nám nebolo teplo. Viete je tu taká zima, že mi modrajú prsty na nohách, ale zase od toho sú pochopiteľne tie papuče. Každé ráno sa začína rovnako. Najprv nám poumývajú vlasy v jarovej vode, potom nás vypustia von aby sa nám usušili a nakoniec nás vyholia kosačkou na trávu. Veď som sa aj divila, že pán záhradník kosí trávu žiletkou. Potom sa všetci postavíme k stolu, pomodlíme sa niekoľko otčenášov, zaspievame si Nirvánu, pokloníme sa, zatlieskame si a môžeme sa pustiť do jedla. Do jedla? No neviem či sa to dá tak nazvať. Tak napríklad. V pondelok sme mali suchý deň. To znamená, že sme jedli len mokré veci, teda napríklad žito. V utorok a v stredu väčšinou nemávame nič, vraj aby sme sa neprejedli, a koniec týždňa býva sladký. Na to sa všetci tešíme, lebo mávame chlieb omastený so sadlom a cibuľou. Tak toto je náš stravný lístok. Potom máme voľný program. Musíme byť zatvorený v izbe a uviazaný o posteľ. A takto to ide stále dokola. Ale nebojte sa aj na kole už sme jazdili. Škoda je len to, že tu máme len jedno a musíme sa tam všetci pomestiť. Našťastie tu máme aj kravu na ktorej sa dá povoziť. Je tu fakt veselo. Okrem raňajok, obeda a večere, ktorú nedostávame, sme stále pripútaný k posteli. Ale vždy sa nájde jeden lekár, ktorý trošku poľaví a zoberie nás na prechádzku. To sa musíme pochytať za ruky a hľadať chrobákov po zemi. Raz sa nám jedna kámoška stratila. Zavolali sme Rexa a ten ju ihneď vypátral. Bola len na záhrade kde si môžeme pestovať rôzne rastlinky aby sme sa tu cítili lepšie. Toto je len stručný opis ako to tu asi nevyzerá, ale ostatné super zážitky vám napíšem nabudúce. Ešte nemusím končiť.