Víkend - Wilsonic.

Sobota 14:00
Pomaly otváram oči aby mi ich to silné svetlo, ktoré nám prenikalo cez okno nevypichlo. Ledva, ledva som sa vyškriabala z postele s pocitom, že ma čaká ďalší dlhý deň a ešte dlhšia noc. Dala som si kávičku, hodila sprchu a kamaráti nezabudli na moje narodky, ktoré sme hneď začali splachovať šampanským. Po dohovore s Katkou a Ďurecom sme dali stretko v sade Janka Kráľa. Aby sme trošku vyvetrali hlavy a žalúdky, zahádzali sme si frisbee, posedeli pod stromami, popili už doma pripravený drink a neskôr sa presunuli do vedľajšieho pabu naplniť brušká. Trocha unavený a dnes ( sobota ) o niečo skôr sme dorazili na Wilsonic. Už v podstatne dobrej nálade sme sa postavili pred hlavný stage kde spievali dve rozkošné holky NOVIKA. Celkom ma zaujali. O aký štýl hudby presne išlo neviem, ale pačil sa mi ich pohodový spev. Čo ma ale dosť dostalo, bola jedna Švédka nazývaná Yukumi Nagano aj so svojou kapelou LITTLE DRAGON. Jej hlas bol úžasný. Doporučujem. Hneď po nej nastúpili ospevovaný BONOBO. Na to sa chalani najviac tešili, tak som bola zvedavá čo to bude zač. 8 členná kapela so sympatickou speváčkou ma úplne ohúrili. Bolo to síce z trošku iného súdka ako som zvyknutá, ale hovorím vám, bol to super zážitok. Keďže som zároveň oslavovala narodky, nemohli chýbať poháriky s hruškovicou, ktoré mi hneď stúpli do hlavy. Pri bare, kde nás obslúžili super barmanky, sme si vypočuli práve hrajúcich INDY & WICH. Konečne niekto koho poznám. Chlapci boli super ale určite sa nevyrovnali beadboxerovi SKILLEROVI. To čo predviedol sa nedá ani slovami popísať. To treba vidieť. S otvorenými ústami som na neho pozerala a určite som nebola sama. Hruškovica nás dostala do varu a dopomohol k tomu aj DJ FLYING LOTUS. Černúšek s bielymi zubami a tanečnou hudbou nám rozprúdil krv v žilách, ale úplne nás dorazil DJ KENTARO. Zo začiatku riadne skreče a neskôr dnb. Tak to bol vrchol večera. Ľudia nevedeli čo zo sebou a my sme boli na tom podobne. Srdce mi išlo vyskočiť, ale telo nechcelo prestať. S Galganom, Jarouškem, Davákem a Jimmmim sme skákali ako zmyslu zbavený. Proste DJ Kentaro vedel čo potrebujeme. Riadna dávka eufórie a extáze nás pomaly začala požierať a najväčším darom mi bola čistá voda, ktorú som si vychutnávala ako nikdy pred tým. Rozbitý na sračky sme sedeli na lavičke a vychutnávali posledné hodiny festivalu. Stačili sme ešte zachytiť vyjednávajúceho Galagera, ktorý si doslova vydupal už neexistujúcu klobásu od miestneho predavača. Trocha komédie na záver. Ešte trocha dobrej nálady do pľúc a pomaly sme sa začali potácať do postieľky. Priznám sa, že som vstúpila na tento festival ako človek, ktorý nevie do čoho vôbec ide a teraz viem, že na budúci rok to bude prvý festival, ktorý absolvujem.