Víkend - Wilsonic.

PIATOK 06:30
Skoré piatkové ráno a mne znovu zvoní budík. Lenže toto bolo trocha iné. Vstávam s úsmevom na tvári. S úsmevom? No jasné! Veď je už piatok, čaká ma pestrý víkend, výplata na účte už plače od radosti kedy ju vyberiem, v sobotu budem o rok staršia a nakoniec nástup na festival Wilsonic. Nikdy som nemala tú česť ho navštíviť, ale tento rok som sa rozhodla ho absolvovať. Neviem čo ma čaká len z rozprávania a čítania na blogoch Galgana a Dawáča . Z toho dôvodu nemám možnosť o tom veľa písať, ( viac na stránke Wilsonic)a už spomínaných blogoch )ale pre zmenu napíšem o zážitkoch, pocitoch a nálade ktorá medzi nami kolovala. Teraz ma ešte čaká práca, zorganizovanie obedu a sledovanie času kedy budem môcť vypadnúť.

Fúúú, konečne doma. A víkend sa môže začať. Nachvíľku som si ešte poleňošila a netrvalo dlho, celá posádka sme sa stretli na byte. Popili sme ešte nejaký ten čajík a vyrazili. Prvá zastávka smerovala do bizniska naplniť žalúdky, popiť nejaké pivká a ani dážď nám nebránil v tom vydať sa na Wilsonic. Tak a už sme na mieste. Vystáli sme si radu a vstúpili do arény plnej hudby. Menší priestor s dvomi stageami a jednou uzavretou arénou sme poobzerali, aby sme mali nejaký prehľad, kde sa čo deje. Na doporučenie Daváka sme zostali na hlavnom stage kde práve hrali CHRISTIAN PROMMERS DRUM LESSON. Mne ešte vtedy neznáma jazzová kapela so sympatickým bubeníkom. Na to, že som vôbec nemala poňatia kto to je, ma príjemne prekvapili a rozhýbali telo. Po koncerte bolo treba doplniť zásoby tekutín, posedieť pri Dunaji ( poviem vám pekný výhľad na okolie ), pofajčiť, pokecať aj s Angličanom, ktorý tvrdil, že je James Bond. V tom začali na hlavnom stage hrať Nôze – maskoti Wilsonicu. Priznám sa, že ma hudobne veľmi nezaujali, až na pár skladieb, ktoré mi boli známe, ale vystúpenie nemalo chybu. Dvaja prihriaty chlapi ( nič proti homosexuálom ), ktorý nám ukázali nahé telá, zadočky a lásky plné bozky ma riadne pobavili. Bolo už niečo po polnoci a naše žalúdky plakali od prázdnoty. S Galganom sme si vystáli nejaký ten čas na jedlo. Poviem vám, výber nič moc. Dala som si vraj kuracie na grile ( po grile ani stopy ) a o kuraťu ani nehovorím. Ale malo to jedno pozitívum. Pani predavačka, alebo ako ju nazvať mala v tom trošku bordel a tak mi nevedomky dala dve klobásy namiesto jednej. Tak si Galgánek spokojne pochutnával na dvoch klobásach. Ako si tak napchávame žalúdky, v diaľke pozorujeme jednu motkajúcu sa osôbku. Moták. Prisadol si aj s Editkou, prehodili sme zopár slov a spokojný sme sa presunuli pod stan s hudbou. Priznávam, že netuším čo práve hralo, ale viem, že chalanom došli cigári. Zašli sme do neďalekého podniku kúpiť zásoby cigariet. Tam nám, ale barmanka dala podmienku, cigy za nápoj. Teda pokiaľ sme si chceli kúpiť cigarety, museli sme si kúpiť aj niečo napitie. Tak to som ešte nezažila. Posedeli sme teda pri pivku a kofole a vrátili sa naspäť na festival. Bolo už dosť hodín, tak sme naliali do seba nejaké redbuli a bežali sa doriadiť na DJ SKREAM. Zo začiatku som sa dosť bavila a vyskákala až potiaľ som si neuvedomila, že pre moje uši hrá dookola to isté. Jimmimu to ale navadilo a DJ SKREAM mu utkvel v pamäti a myslím, že bude mať aj nejaké následky. Týmto ho zdravím - tu tu tu tu tuuuuu tuuuu tuuuu tuuuuu :-D
Asi o piatej ráno, keď už začalo svitať a naše očká už klipkali sme sa s ťažkými nohami vyštverhali na most a doplazili až k električkám. Jimmi s Davákem si neodpustili ričmena, ktorý ich skoro vyhodil z električky. Unavený, ale s úsmevom doslova s rehotom a dobrou náladou sme poliehali do postele a ako som zaspala ani netuším. Piatok hodnotím veľmi pozitívne nad moje očakávania. A čo sa dialo v sobotu sa dočítate v nasledujúcom článku.