...Stretnutie...

Človek, ktorý príde a odchádza späť, tam kde na neho niekto čaká.
Do neznáma.
Kde voda nemá vlny, kde slnko stráca farbu, zeleň jas a živé tvory už nepatria medzi nás.
Len šedosť a tma práve prevláda. Na konci tunela, kde len veľká žiara svieti. Čaká na teba. Je to svetlo pokoja. To žiarivé oko sa na teba pozerá – ty si tá vyvolená a tie nenahraditeľné ústa ťa volajú k sebe. Tam sa ti všetko začína premietať ako čierno – biely film, ide takou veľkou rýchlosťou – nedá sa zastaviť. Ty len cítiš, ako tvojím telom prebieha príjemné teplo. Cítiš ho až na končekoch prstov. Horúce kvapky ťa zalievajú, ale nie sú tvoje. Možno staroba, zlosť alebo nenávisť ťa priviedli do krajiny neznáma. Len ty si tá, ktorá vie ako sa to začína možno končí na konci tunela.
Posledný teplý dych sa z teba rúca a cudzie horúce kvapky ťa zalievajú. Pozri sa na nás niekedy a počkaj tam kde si. Všetci sa raz spolu stretneme. V krajinke neznáma, kde všetko pekné musí byť. Kde všetko inak ožíva a rastie, rozkvitá, kde nový život sa pre nás začína. Ja verím v to. Ja nebojím sa...